Výchova dieťaťa je vašim zrkadlom

Autor: Anna Zmajkovičová | 3.11.2014 o 18:49 | (upravené 3.11.2014 o 19:51) Karma článku: 6,80 | Prečítané:  2047x

Dieťa počas dospievania, nasáva na seba formy a druhy správania svojich rodičov. Čo všetko vníma dieťa a môže ovplyvniť jeho život sa dozviete v článku.

                Ak je človek dobrý pozorovateľ, dokáže počas pozorovania postrehnúť podobnosti rodiča a dieťaťa. Dieťa sa narodí a je ako nepopísaný list papiera. Je to moja obľúbená veta a tým, že je pravdivá, si ju dovoľujem zopakovať i v tomto článku. Dieťa na seba nasáva programy rodiča. Čokoľvek sa rodič naučil, odovzdáva svojmu potomkovi. Nie je potom náhoda, že matky, či otcovia v mladom veku, prenášajú na deti oveľa menej strachov a viacej hravosti – stále sú akoby bezstarostnými deťmi. Kdežto  rodičia staršieho vydania, vďaka negatívnym skúsenostiam a vďaka často preceňovanej ochrany svojej ratolesti, neúmyselne učia deti strachom, prehnanej opatrnosti a celkovým posolstvom deťom vytvárajú neúmyselné väzenie, plné zákazov, príkazov, rozkazov. Samozrejme, nie je to pravidlo, na ktorom by sme mali stavať štatistiky, chcem iba podotknúť, ako veľmi ovplyvňuje vývoj dieťaťa  vlastný postoj rodiča .

                Ak som rodič, ktorý verí sebe, má dostatočné sebavedomie, má sa rád, dokáže veriť i dieťaťu a nerobí mi potom problém nechať si voľne 1 1/2 ročné dieťa pobehovať popri bazéne. Samozrejme, jedným očkom pri  ňom, keby jeho zvedavosť prekročila hranice obrubníka a spadlo by do vody. Taký rodič odovzdáva dieťaťu veľký dar. Dar, ktorý vraví: „Verím Ti, všetko je v poriadku, nemáš sa čoho báť, som tu pre Teba  a chránim Ťa“. Ak by sa aj dieťa pošmyklo, rodič je pripravený ho zachrániť a dieťa dostane ďalšiu pozitívnu lekciu: „Tvoj svet je chránený. Hranice, kde je to bezpečné, si práve spoznal, ale aj keď ich prekročíš, ja Ti pomôžem. Ľúbim Ťa.“ Tento typ rodiča odovzdáva ďalšie veľké posolstvo svojej ratolesti, a to: „smieš byť zvedavý, smieš skúmať, učiť sa je správne“.

Veľmi veľa rodičov podceňuje silu svojich reakcií, ktoré prenáša na dieťa. Dieťa sa chce učiť, dieťa chce spoznávať svet a buď mu to bude v kľude povolené, alebo je programované do podoby bojazlivého, nespokojného, či dokonca nesebavedomého rodiča. Každé jedno gesto, ktoré v prítomnosti detí vydáme, je spracovávané, analyzované a častokrát i absorbované. V dnešnej dobe, kedy už psychológia nie je tabu a neznamená konzum tabletiek, sa dáva čoraz častejšie na zreteľ, aby rodič prestal svoje chyby prenášať na svojich najmilších. Rodič by mal byť povinný očistiť svoje staré a nefunkčné programy skôr, ako by ich opäť (ako to spravili už jeho rodičia, či učitelia, ...) odovzdal ďalej.

Pred nedávnom som bola svedkom, ako mamička naháňala svoju dcéru na oslave. Sliedila za ňou ako stopársky pes, kontrolovala každý krok, podotýkam nie v nebezpečnom prostredí, okrikovala ju vetami: „Nechoď tam. Nerob to. Neotravuj ľudí. Čo si taká zlá.... . Keby si mamička uvedomila, akú obrovskú výchovnú chybu robí, asi sotva by ešte raz zopakovala podobné správanie. Mamička totiž nechtiac učí dieťa tomu, že zvedavosť je zlá, sloboda je neznámy pojem, že ak sa chcem s niekým, kto mi je sympatický, porozprávať, je to nevhodné a otravujem, dokonca si zapamätá, že zvedavosť (prirodzený pud)= neposlušnosť. Oh, koľko zbytočných negatívnych programov dostalo počas jednej oslavy to nešťastné dieťa. Som presvedčená o tom, že toto správanie nebolo ojedinelé a preto každodenným opakovaním utvrdia dcéru v tom, že všetko, čo z prirodzenej zvedavosti robí, je nesprávne. Ovocie takejto výchovy príde častokrát až v neskoršom veku, kedy sa ukážu rôzne komplexy, nízke sebavedomie, problémy v zaradení sa do spoločnosti a rôzne iné problémy. Mamička si oslavu neužila, dokonca, nie že ju znepríjemnila svojej milovanej dcére, ale svoju zatrpknutosť prenášala i na svojho manžela. Takýto postoj by bol vhodný možno na Cypre medzi profesionálnymi vojakmi, ale nie, keď človek raz chce dosiahnuť harmonickú rodinu. Keby mamička prestala sliediť za dcérou, začala sa viacej baviť, na celej situácii by iba získala. Muž by sa jej viac venoval, na dieťa by jej nepriamo dohliadali všetci zúčastnení oslavy, bola by kľudnejšia, vyrovnanejšia, oslavu by si užila celá jej rodinka vrátane dcéry, ktorej by v takomto prípade neodovzdala kopec negatívnych programov, ale zato hromadu pozitívnych, ako napríklad: „Zabávať sa je správne a povolené. Máš moju plnú dôveru. Tvoja zvedavosť je v spoločnosti vítaná. Aj mamička smie mať svoj svet, ktorý sa kŕčovito netočí okolo dieťaťa. ...“

                Hráme sa tu na dospelých, múdrych a vzdelaných a pritom sa máme toho toľko čo učiť od detí. Deti nepoznajú strach vo svojej podstate, deti sa nerodia s komplexmi. To všetko na deti prenášame paradoxne my, my „múdrejší“.  Som toho názoru, že by každý rodič, ktorý plánuje rodinu mal prejsť mentálnou očistou. Tie nánosy, ktorým sme uverili, neničia život iba nám, ale keď ich prenesieme počas výchovy na deti, v budúcnosti budú ničiť šťastný život i im. Niekto tomu hovorí karma, niekto genetické vzorce, ja tomu hovorím ilúzia. Ilúzia, ktorú si nevedomky prenášame ako chrípkový vírus. Dobrá správa je, že sa tomu dá zabrániť a to i tak, že sa rodič očistí. Šťastný rodič = šťastné dieťa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?