Strach môže byť dobrým radcom, ale zlým pánom.

Autor: Anna Zmajkovičová | 24.3.2015 o 14:19 | Karma článku: 2,83 | Prečítané:  620x

Čo je to strach? Kde sídli strach? Kto a kedy prežíva strach? Je strach škodlivý, či dokonca nám pomáha? Ak sa pozrieme na strach, tak aj ten, ako všetko na svete, má niekoľko uhlov pohľadu.  

Existuje druh strachu, vďaka ktorému sa môžeme vyhnúť väčšiemu nebezpečenstvu. Nazvala by som to obozretnosť. To je vtedy, keď nám s veľkou pravdepodobnosťou hrozí ublíženie, ak nebudeme opatrní. Môže to byť napríklad úraz pri nebdelom prechádzaní cez priechod pre chodcov, alebo prebehnutí na červenú, v kuchyni pri pečení a manipuláciou s horúcimi hrncami s rizikom popálenia, narábanie s elektrinou a prípadný zásah elektrického prúdu,... V týchto prípadoch nám skúsenosti, či už osobné, alebo prevzaté, signalizujú nutnosť zvýšenej ostražitosti. Takýto druh strachu je defacto vítaný, pretože nám pomáha.

Keďže existuje niekoľko druhov strachu a každá minca má dve strany, tak aj strach má negatívnu stránku. Ide o „neopodstatnenú“ hrôzu, úzkosť, zdesenie. Je to obava, ktorá príde a nik ju vlastne nevolal. Nie, naozaj vedome ju nik nevolal. No v podvedomí (čo je väčšia časť myslenia) máme vzorce, ktoré sme prijali počas života a dali sme im pečiatku reality. Často si neuvedomujeme, čomu všetkému sme vo svojom živote uverili.

  • Niektorí veria tomu, že nemôžu byť dlhodobo šťastní. Ich myšlienky, ktoré sú smerované čiernej budúcnosti im nedovolia zo srdca sa radovať a časom naozaj obdobie šťastia urýchlene vystrieda dlhotrvajúce obdobie nešťastia. Ľudia si potvrdili svoju „predtuchu“  a nepostrehnú fakt, že nie  je pravda to, že šťastní môžu byť len krátko, ale to, že ich vlastné presvedčenie (nemôžem byť dlhodobo šťastný) im pritiahlo daný stav.
  • Iní napríklad zase veria tomu, že ak partner zrazu zmení správanie, znamená to katastrofu, automaticky túto zmenu pripisujú samotnému vzťahu a čoskoro sa „predtuchy“ naplnia. Môže to byť pomyselná nevera, či odmilovanie sa. Podvedomé vzorce chápania si nakombinovali možné situácie s automatickým výsledkom. Častokrát ani opakujúca sa situácia človeku nenapovie, že sa jedná o program – vzorec, ktorý prijal a nie o „osud“. 
  • Alebo pracovne je dokonca veľké množstvo ľudí pripútaných k zamestnaniu, ktoré je podpriemerne ohodnotené, ba dokonca, čo je najdôležitejšie, ich ani nenapĺňa. Ich strach z čiernej budúcnosti, finančnej neistoty im nedovolí spraviť vytúžený oslobodzujúci krok. Prečo? Môže byť niekoľko obáv, ktoré blokujú, ako napríklad: vek („Po 50-tke je riskantné dávať výpoveď!), nezamestnanosť („Nezamestnanosť stúpa a som rád, že mám aspoň takú prácu, akú mám.“), rodina (Čo ak to nevyjde a pocíti to moja rodina?).

Takéto strachy pociťujeme iba ak na základe minulosti, minulých zážitkov, alebo negatívnych príbehov, ktoré sme niekde zachytili a vytvárame si v myšlienkových procesoch budúcnosť. Bojíme sa niečoho, čo sa možno ani nám nikdy nestalo a domýšľame si z toho strach z negatívnej budúcnosti. Vtip je v tom, že budúcnosť sa ešte nestala a hlavne odvíja sa od toho, ako sa správame v prítomnosti. Ak by si človek uvedomil svoje vzorce myslenia, zistil by, že on sám je tvorcom budúcnosti, že všetko, čo sa mu kedy prihodilo, je poväčšine výtvorom jeho vlastnej mysle, vlastných presvedčení. To, čo sme prežili, nám vytesalo do mysle pamäťovú stopu, ktorá sa vždy, keď nastane obdobná situácia, vynorí. Samozrejme, takéto spomienky sú sprevádzané emóciami a tým nám ego dáva najavo „pravdivosť“ ešte neuskutočnenej budúcnosti.

Ľudia, ktorí pochopia súvis, sa ma pýtajú, ako sa teda zbaviť tých programov – vzorcov správania sa (dajte si tomu názov, aký je vám blízky)? Takže najdôležitejšie je si uvedomiť, kto je strojcom svojho šťastia. Vždy je to tá istá osoba, ktorá sa pozerá do zrkadla. Potom treba z podvedomia vybrať všetky vzorce a uvedomiť si ich. (Nemôžem byť šťastný. Som pristarý. Som primladý. Mám primálo skúseností. Doba je neistá. Ženy sú neverné. Muži sú nepredvídateľní. Na svete je priveľa zla...) Je to ako s počítačom. Aký program doň vložíme, tak pracuje. V tomto princípe niet rozdielu. Už keď o našich myšlienkových pochodoch vieme = sú na vedomej úrovni, vymažeme ich. Na to nám poslúži metóda zákona zrkadlenia, ktorá je v Rakúsku známa od roku 1991. Pomocou tejto veľmi jednoduchej a účinnej metódy nielen nájdeme a vymažeme negatívne programy, ale ich aj vieme nahradiť pozitívnymi. Kto by sa nechcel vymaniť zo zovretia negatívneho? Lepšie povedané, kto chce vymeniť železnú košeľu za príjemnú a pohodlnú? Myslím, že v kútiku duše každý, len niektorí nevedia, že sa to dá. A predsa. Táto forma strachu je strachom ega a teda je menná. Je „nepotrebná“, znepríjemňuje nám život a preto ju treba zmeniť. Tak, ako sme „dobrovoľne“ prijali negatívne programy, dokážeme ich aj prepísať. Naša myseľ má ohromnú kapacitu a húževnatosť. Stačí ju iba využiť pre svoj účel. Moja rada, strach môže byť dobrý radca, ale určite je zlým pánom. ;)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?